cestovanie,turistika

Nórsko, dlhý tvar Nórske kráľovstvo, je štát v severnej Európe.

Dejiny

Nórske kmene spojil koncom 9. storočia Harald I. Krásnovlasý. V 11. storočí prijala krajina kresťanstvo, v 16. storočí dánski kresťania prijali v celej krajine luteranizmus. V rokoch 1450-1814 bolo Nórsko súčasťou Dánskeho kráľovstva. Od roku 1905 Nórsko sledovalo prísnu neutralitu až do roku 1940, keď ho okupovalo nacistické Nemecko. Po druhej svetovej vojne sa krajina stala zakladajúcim členom NATO. Od roku 1814 ústava veľa krát zmenená, dáva zákonodarnú moc do rúk parlamentu, dedičný monarcha má len reprezentačnú funkciu. Nórsku patrí aj závislé územie Svalbard (od roku 1920).
Geografia
Mapa Nórska
Hardangerfjord - Tretí najväčší fjord v Nórsku

Nórsko sa rozprestiera v západnej časti Škandinávskeho polostrova od mysu Lindesnes v Severnom mori po Severný mys v Severnom ľadovom oceáne, s celkovou dĺžkou približne 1 700 km. Nórske pobrežie je členité a dlhé až 2 650 km, Niektoré fjordy siahajú až 200 km do vnútrozemia. V blízkosti pobrežia sa nachádza množstvo malých ostrovčekov a skjärov (plochých skál vyčnievajúcich nad vodnú hladinu). Vnútrozemie je zväčša hornaté (celým Nórskom sa tiahne masív Škandinávskych vrchov), najvyšší vrch je Galdh?piggen - 2 469 m), vyššie položené oblasti sú trvalo zaľadnené. Rieky sú krátke a prudké.
Hospodárstvo

Nórske kráľovstvo je rozvinutým priemyselno-poľnohospodárskym štátom. Významná je aj ťažba nerastných surovín, najmä ropy a zemného plynu na plošinách v šelfoch Severného mora. Ako jeden z najzalestnatejších štátov Európy, významný podiel má aj ťažba dreva (okolo 10 miliónov m3 ročne), na čo nadväzuje drevársky a papierenský priemysel. Nezanedbateľným prvkom je aj rybolov a spracovanie rýb (z najvýznamnejších centier napr. Bergen, Stavanger alebo Trondheim) s ročným úlovkom cca 300 tis. ton. Z ostatných priemyselných odvetví majú významný podiel aj hutnícky, chemický, potravinársky a textilný priemysel. V Nórsku sa 99,6 % elektrickej energie vyrába vo vodných elektrárňach, ktoré majú ideálne podmienky kvôli rýchlotečúcim a strmým riekam. Keďže má Nórsko len veľmi malý podiel ornej pôdy (2,9 %), poľnohospodárska výroba sa zameriava predovšetkým na chov, najmä oviec, hovädzieho dobytka, kožušinovej zveri (líšky, norky a pod.) a na severe aj tradičný chov sobov. Zahraničný obchod Nórskeho kráľovstva je trvale aktívny a zameriava sa najmä na vývoz ropy a ropných produktov, zemného plynu (podmorskými ropovodmi do Veľkej Británie, Nemecka, Švédska a pod.), rýb a výrobkov z rýb a papiera. Hlavným dovozným artiklom sú stroje, dopravné prostriedky, elektrotechnické výrobky a samozrejme rôzne potraviny.
Údaje o ťažbe, poľnohospodárstve a priemyselnej výrobe

Poznámka: Údaje sú platné k roku 1994, ak nie je uvedené inak

* ťažba: ťažba ropy 139,8 miliónov ton, čierne uhlie 301 000 ton, železná ruda 1 599 000 ton
* rastlinná výroba: pestovanie pšenice 350 000 ton, jačmeň 650 000 ton, zemiaky 471 000 ton (rok 1995)
* živočíšna výroba: chov hovädzieho dobytka 1 003 000 kusov, ovce 2 316 kusov, soby 210 500 kusov, líšky 45 000 kusov, norky 294 000 kusov (rok 1995)
* rybolov: úlovok 2 551 476 ton
* ťažba dreva: drevo 10,1 miliónov m3
* elektrická energia: výroba 113,4 miliárd kWh (rok 1997)
* hutníctvo: výroba surového železa 70 000 ton, ocele 468 000 ton
* chemický priemysel: výroba kyseliny sírovej 615 000 ton, benzín 844 000 ton, nafta 843 000 ton, kapacita rafinérii ropy 14,7 miliónov ton,
* potravinárstvo: výroba masla 16 000 ton, spracované mlieko 1 863 000 ton, mäso 238 000 ton (rok 1995)
* textilníctvo: výroba bavlnených tkanín 1 500 ton, vlnené tkaniny 1 500 000 ton

Doprava

V Nórsku je 48 letísk, z nich dve medzinárodné. Krajina má jednu z najväčších obchodných flotíl na svete. Želežničná doprava má menší význam. Cesty sú zväčša vyasfaltované. Významným zdrojom príjmov je turistický ruch.


Údaje o dopravnej sieti a turistickom ruchu

Poznámka: Údaje sú platné k roku 1994, ak nie je uvedené inak

* železnice: 4 023 km žlezníc (z toho 2 422 km elektrifikovaných tratí)
* cestné komunikácie: 90 174 km spevnených ciest (z toho 512 km diaľnic)
* ľoďstvo: kapacita obchodných lodí 22 387 936 BRT (z toho 10 mil. BRT zaujímajú tankery)
* letectvo: počet nalietaných trás 102 mil. km (7 266 miliónov pasažierov/ km)
* turistický ruch: 3,3 miliónov návštevníkov (rok 1995)

Zámorské územia

* súostrovie Špicbergy (Svalbard) v Severnom ľadovom oceáne
* Medvedí ostrov (Bjornoya)
* ostrov Jan Mayen
* Bouvetov ostrov (Bouvetoya)
* ostrov Petra I. (Peter I. Oy)